Na Tri Krále s bežkárskou helikoptérou dále

Spísal Andrej 11/01/2015 0 Komentáre Vetráme hlavy,

Tohtoročný trojkrálový sviatok sa ukazoval byť gýč jak sa patrí, konečne nám čosi nasnežilo, a tak bolo načim opáčiť javornícky hrebeň štýlom v zime adekvátnym. Na bežkoch.

 

 

Logistika a podružné úmysly dali vzniknuť trase z časti nami neprebádanej, z časti nám známej. Začali sme vo dvojici v Osčadnici na vlakovej stanici a chceli sme sa došuchtať až hen na Semeteš. Bruna na začiatok takmer skántril vlak, keď cupkal na tých tenkých papekoch (niektorí to bežky volajú a niektorí dokonca aj lyže, len nechápem prečo, však na tom sa nedá vôbec lyžovať) cez železničný priechod pri lavici cez Kysucu. Chceli sme sa dostať na vrstevnicovú hlavnú lesnú cestu, ktorá bola takých sto výškových nad vlakovou stanicou a pobrali sme sa teda hore po modrej turistickej. Tá ide zo začiatku po vedľajšej lesnej ceste a je veru pekne po kysucky rozrytá po ťažbe. Na prekvapenie to nebol veľký problém, i keď pod novým snehom nebol žiaden základ. Ale prašanu bolo akurát na prejdenie bez ujmy. Vyššie na zvážnici sa prehnal ktosi na bežkoch zrejme od Čadce a zrobil tam fajn stopu. Tak sme sa v nej kúsok zviezli a o chvíľu sme už zas prešlapávali stopu kolmo na vrstevnice. Štverali sme sa po hrebienku na Holý diel nad Zákysučím. Sem tam aj stromčekom bolo treba zarezávať, ale čím vyššie, tým krajšie a viac snehu. Hore čakal za odmenu krátky zjazdík pannenským snehom do sedla nad Zákysučím a slniečko pri čajovo-doboškovej pauze v osade Kýčera s výhľadmi jak na východ na Raču tak na západ na roztrúsené kysucké osady. Za osadou sme stretli domáceho, vyspovedali sme ho z miestopisu a po zelenej upaľovali na lúky u Murčovcov. Áno, parádne, priam famózne miesto to je!

 


Pozor, vlak na štarte

 

 


Sedlo nad Zákysučím

 

 


Osada Kýčera

 

 


Bežkárska helikoptéra

 

 


Prameň pod Črchlou

 

 

Keď Bruno od radosti doskákal a dohelikoptérčil a ja som dofotil, vrstevnicou sme ožehlili Črchlu ku kaplnke. Tu skončilo prešlapávanie stopy, bo sme sa dostali na magistrálu - výkladnú skriňu turistickej agendy žilinského VÚC. Len by tu skriňu chcelo sem-tam prebehnúť euro-ratrakom :) No kým sme sa sem dotrepali, tak sa tu prehnalo dosť bežkárov a namiesto chýbajúcej ratrak stopy bola bežkárselfie stopa. Jediná chybička krásy bola, že tú fajn prešlapanú stopu prešlapali aj pešiaci. S osvetou týmto smerom v našich končinách treba pohnúť, bo jej šírenie je zjavne nedostatočné. Aj my sme sa pokúsili osvietiť ôsmich za sebou valiacich tankistov a jedného psa, ktorí ako húsky kráčali po super stope pred nimi. Za nimi však spúšť. Tajne dúfame, že naše prisvietenie do ich duší zabralo. Ak áno, ĎAKUJEME!

 

 

Po magistrále to už bola iná rýchlostná pesnička, ako tá hore kopcom kým sme na ňu došli. A po chvíli došlo aj mne. Palivo. Zrejme aj Brunovi, bo sa začal vypytovať, kedy ideme jesť. Reku šak hneď v prvom závetrí (bo na otvorených pláňach sviežo prefukovalo), no tých závetrí sme prešli trošku viac, keďže Bruno zastal až na Petránkach. Dali sme si riadnu baštu, na slniečku zatiaľ stihli preschnúť prepotené veci a hybaj hlušiť kilometre ďalej. Polovica za nami, druhá čaká a svetlo tu furt nebude. A čelovky samozrejme doma. 

 


Nad Mračkami

 

 

Odsýpalo to fajne, počo furt fajné len na Jakubovskom vrchu dulo jak šalené. Bruno vraví, že to tam tak furt. Asi to bude tak, bo aj sneh bol tak. Žiadny. Len do ľadu vyfúkané. Zjazdík z Jakubovského parádny, len okrem ratovania balansu bolo treba ratovať aj papeky, keďže spod prašanu bez základu niekedy vykukovali šutre. S úsmevom na našich zjazdárskych ksichtoch sme zabrzdili nad Mračkovcami/Mračkami (nech mi je odpustené komolenie). Tu sme vystretali baby, ktoré šli oproti zo Semeteša, obdržali sme kľúče od približovadla, doladili logistiku, a kým som vytiahol foťák, že sa s nimi odfotíme, už boli preč. A na nás ostal výber zjazdu pod osadu. Tu si buď vyberiete zjazd strmým tobogánom smerom do osady, kde sa môžete v prípade núdze hodiť tak o plot, alebo si vyberiete stopu strmo po lúke okolo osady. Tam je miesta na manévrovanie viac, len tie trnky celkom úspešne trhajú oblečené handry. Vybrali sme lúku. Trnky som minul úspešne všetky, ale lavór1) som urobil poriadny. Ja to proste na tých papekoch neviem ustáť. Bruno je borec, ten ustojí hocčo. Aj tie moje otravné keci celý deň.

 

 

Kamenité. Strmina hore. Vôbec som sa neostýchal a dal som papeky dole a vydupal to napešo. Sa budem trápiť? Bruno je borec, ten vystromčekuje hocčo. Hore pri rozhľadni nám romantiku západu slnka prišiel narušiť akýsi štvorkolkár. Potreboval asi vyromantikovať frajerku. Abo to bolo naopak? Ona jeho? V tých prilbách neviem rozoznať kto je chlap, kto baba...

 


Zapadákov na Kamenitom

 

 

Z Kamenitého to dole zas sviští. Až tak, že som dnes prvýkrát išiel na čarodeja2). Lavór nebol našťastie žiaden a úspešne sme dorazili k najkrajšej osade na Kysucoch - Bachroňovci. U Bielovcov sme napísali odkaz na fejsbuk nástenku VÚC (do snehu pred webkameru) a už len prežiť posledný zošup ku krčme na Semeteši. Prežili sme, zapadli sme v krčme u Cipára, kde sme vystretali kamarátov a za päť minút vonku vypli svetlo. Na chlp presne to vyšlo. Po dvoch pivách (Bruno šofér zas nealko) sme zbehli po baby, ktoré zakončili v krčme U Tarabovcov v Zákopčí a hajde dom.

 

Odohralo sa na Kysucoch 6.1.2015


1) lavór - diera v prašane po páde bežkára. Ako sa to volá keď je tvrdý sneh neviem. Asi rozmlátená riť.
2) čarodej - brzdenie v strmom zjazde palicami strčenými medzi nohy a ich použitím ako páky. Chlapi, pozor na vajcia!


 

Faktografia

 

Dĺžka trasy: 30,3 km
Nastúpané: 1203 výškových metrov

 

Trasa na mape Mapa

 

Profil trasy:

Označenia: Bežky

Komentuj